"Spoločnosť OMV bola zo strany Gazpromu informovaná o znížení dodávok
plynu. Pre dnešok to znamená zníženie približne o 70 % z množstva,
ktoré prichádza do uzla Baumgarten neďaleko slovenských hraníc," uviedla skupina vo vyhlásení zaslanom e-mailom agentúre AFP.
Problémy v európskom energetickom priemysle sa tak ešte viac prehĺbili
po tom, ako Rusko minulý mesiac výrazne zredukovalo dodávky na starý
kontinent. To núti vlády hľadať spôsoby, ako ušetriť energiu a nájsť
alternatívne zdroje. Nemecko zvýšilo dovoz plynu z Nórska, Belgicka a
Holandska, pričom dopyt po plyne v krajine tento rok zatiaľ klesol len o
15 %, uviedli analytici spoločnosti Bernstein.
Ak by sa dodávky ruského plynu po skončení údržbárskych prác vrátili
aspoň na úroveň pred odstávkou potrubia, Nemecko by mohlo mať zásobníky
naplnené na 87 %, čo by stačilo na pokrytie zimného dopytu, uviedli
analytici z BloombergNEF. Zatvorenie plynovodu by však znamenalo, že
spotreba musí klesnúť, pretože dostupnosť skvapalneného zemného plynu
(LNG) je stále problematická.
Dlhotrvajúci výpadok v americkom zariadení Freeport na výrobu LNG po
júnovom požiari a zastavenie produkcie spoločnosti Shell v austrálskom
Prelude v dôsledku štrajku udržujú trh napätý. Najviac LNG z Freeportu
odoberajú od začiatku roku 2022 Francúzsko a Holandsko, pričom dodávky
predstavujú 10 % z celkového dovozu LNG v prípade Francúzska a 15 % v
prípade Holandska.
Obavy z ruských dodávok počas príprav na zimu však zostávajú v popredí
záujmu európskych lídrov. Francúzsky minister financií Bruno Le Maire
cez víkend varoval, že kontinent sa musí pripraviť na úplné zastavenie
dodávok plynu ako odvetu za sankcie Západu voči Rusku.
"Sme konfrontovaní s bezprecedentnou situáciou, všetko je možné,"
povedal cez víkend pre verejnoprávny rozhlas nemecký vicekancelár
Robert Habeck. A varoval tiež, že Berlín sa musí pripraviť aj na to
najhoršie, úplné zatvorenie Nord Stream 1, keď sa Európa snaží zbaviť sa
závislosti od dodávok ruských energií.
Moskva už v júni znížila transport plynu cez Nord Stream 1 o 60 % a
odôvodnila to technickými problémami, zatiaľ čo Berlín to označil za
"politické" rozhodnutie. Tieto škrty mali dominový efekt na dodávky do
viacerých štátov EÚ.